Branislav Hatala: Jadrová elektráreň je najvyššia dokonalosť technického umenia

Absolvovali ste Elektrotechnickú fakultu STU v Bratislave, nasledoval titul PhD. z Katedry jadrovej fyziky a techniky. Pozitívny vzťah k tejto oblasti sa často dedí. Pochádzate z rodiny energetikov? 

Nie. Pochádzam z rodiny stavebných inžinierov. Skonštatovali však, že neviem kresliť, a tak mi odporučili, aby som študoval elektrotechniku. So stavebníctvom som žil v podstate stále, lebo moji strýkovia a sesternice boli stavbári, architekti. Už nás bolo priveľa. 

Ale teraz vážne. O elektrotechniku som sa zaujímal, odkedy si pamätám. Tejto oblasti som sa venoval už na gymnáziu. Vtedy sa študovali odbory, ktoré boli uplatniteľné v priemyselnej praxi, mňa zaujala práve elektrotechnika. Automatickým vyústením potom bola vysoká škola elektrotechnická.

Diplomom z elektrotechniky a silnoprúdového inžinierstva pre vás štúdium neskončilo.

Chcel som si rozšíriť vzdelanie o ekonómiu, ktoré by bolo ukončené štátnou skúškou. Očakával som, že technik s ekonomickým vzdelaním bude na trhu práce atraktívnejší. Keďže sa štúdium ekonómie nedá náročnosťou porovnávať so štúdiom reaktorovej fyziky, mal som dostatok voľného  času a mohol som popri škole pracovať. Mal som v pláne, že vo VUJE budem brigádovať, kým dokončím diplomovú prácu a urobím štátnice. Ale okamžite mi ponúkli trvalý pracovný pomer. 

Nastúpil ste na pozíciu výskumného pracovníka. Prečo vás zaujalo práve VUJE?

Imponovalo mi, že VUJE nie je len strojárska firma, ale že tu má výskum svoju históriu a pozadie. Tešil som sa z nástupu do výskumnej organizácie, z toho, že s teoretickou vedou sa ešte stretnem. Je pravda, že VUJE sa pod vplyvom spoločenskej situácie neskôr pretransformovalo, teraz sa sústreďuje viac na inžinierske práce a výskumná časť už nie je tak v popredí, ale musím povedať, že výskumnícky background tu vždy bol a je ho cítiť stále. 

Nebolo ťažké zaradiť sa ako čerstvý študent do špecifického tímu odborníkov? 

Nemyslím to v zlom, ale to, čo vám dá škola, nemôže byť, samozrejme, dostatočné. Musel som sa aj naďalej vzdelávať a moji kolegovia boli vždy ochotní pomôcť, všetko vysvetliť, aby som sa stal ich plnohodnotným partnerom. To bolo pre mňa veľmi motivujúce. 

VUJE vždy bolo známe svojou výnimočnou personálnou politikou. Ľudí, ktorí majú potenciál, si vychová.

Presne tak. A pre našu divíziu to stále platí. Činnosti, ktoré vykonávame, sú veľmi náročné,  vysokoodborné a širokospektrálne. Preto človek, ktorý príde z VŠ, musí s nami ešte roky pracovať na tom, aby sa stal samostatným riešiteľom úloh.

V súčasnosti sú preferované skôr humanitné vedy ako technické vzdelanie. Je ťažké nájsť nových kolegov? 

Nájsť v dnešnom období kvalitného technika je veľmi komplikované. Túto zložitú úlohu nám pomáha riešiť práve vysoká škola, kde si niektorých ľudí pripravujeme, navrhujeme im témy diplomových prác. Sme s nimi v kontakte a spoznávame ich. Ak je človek vhodný, ochotný vzdelávať sa a ak ho táto téma zaujme, ponúkneme mu pracovnú pozíciu. Okrem toho som členom štátnicovej komisie na Ústave  jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU. Chodím skúšať budúcich inžinierov. Toto je zmysluplný spôsob ako nájsť našich nových kolegov. Je veľmi potrebné podchytiť študentov už v čase vysokoškolského štúdia. Takisto byť v kontakte so školami, ako je Fakulta elektrotechniky a informatiky alebo Strojnícka fakulta STU, je základ úspechu. Očakávať, že dáme inzerát na webstránku a príde niekto vhodný, by bolo v súčasnosti naivné. 

Vravíte, že špeciálne vaša divízia má vysoké nároky na vzdelanie budúcich zamestnancov. Čomu všetkému sa venujete? 

Prioritná v tomto čase je pre nás téma spúšťania 3 a 4 bloku JE Mochovce. Tomu sa venuje oddelenie vedeckého spúšťania blokov, kde je partia vyškolených operátorov a aj skupina, ktorá zabezpečuje realizáciu testov nutných pre spustenie blokov.

Druhé oddelenie je zamerané na jadrovú bezpečnosť. Zaoberá sa analytickou činnosťou a hodnotením jadrovej bezpečnosti, vypracováva licenčnú dokumentáciu po zmenách v jadrovej elektrárni, ako bola napríklad postupná rekonštrukcia V1-tky, modernizácia V2-ky, alebo výstavba všetkých blokov Mochoviec.  

Potom sú to takzvané bezpečnostné a prevádzkové predpisy na riešenie havarijných situácií. Zaoberáme sa analytickými výpočtami havarijných situácií, aby sme deklarovali, že po úpravách alebo zmene paliva je zachovaná jadrová bezpečnosť. 

Tretie oddelenie sa zaoberá manažmentom výskumných projektov. 

Základná filozofia jadrovej elektrárne je, že nesmie byť ohrozené obyvateľstvo ani okolité prostredie. Ako je vnímané jadro na Slovensku?

Situácia je veľmi dobrá, keďže máme dlhodobo pozitívnu skúsenosť s jadrovými elektrárňami. Tie pracujú roky bezpečne a spoľahlivo. Ľudia vedia, že jadro je vhodný a spoľahlivý zdroj a na Slovensku závažné problémy s elektrickou energiou neboli. Práve tieto skúsenosti vytvárajú predpoklad pre kladnú verejnú mienku o jadrových elektrárňach. 

Slováci jadru vždy dôverovali? 

Historickým pozitívom je, že u nás bolo technické vzdelanie na vysokej úrovni. Tým rástla aj dôvera ľudí voči technike a jadrová energetika bola vždy výkladnou skriňou priemyslu. Jadrová elektráreň ako taká je vrchol, najvyššia dokonalosť technického umenia, ktoré ľudstvo zvládlo. 

Táto situácia sa však môže zmeniť. Predpokladám, že dôvodom je aj nižší záujem o štúdium technických smerov.

Dôvodom je prístup Európskej únie a byrokratického aparátu k jadrovej energetike a to, aké vzdelanie ľudia teraz získavajú. Preferujú sa humanitné smery, môže preto nastať situácia, že sa ľudia začnú báť. Ak sa však jadrovej energetiky niekto bojí, je to len dôsledok toho, že ju nepozná a nerozumie jej . Keby ľudia poznali technickú stránku, nemali by dôvod na obavy.

Takže je to iba akási filozofia bez dostatočných technických poznatkov?

Áno. Naše reaktory sú spoľahlivé aj na základe fyzikálnych princípov, ktoré zaisťujú ich prevádzkovú bezpečnosť.

Okrem toho sa nároky na bezpečnosť neustále zvyšujú a je oveľa ťažšie ich splniť. Príkladom je výstavba nových blokov, keď technicky postaviť blok nie je problém, extra dôraz sa však kladie na deklarovanie bezpečnosti. Treba povedať, že požiadavky sú niekoľkokrát vyššie, ako to bolo napríklad pred 20 rokmi.

U nás je ale úloha jadra v energetickom mixe nezastupiteľná a pár rokov sa to ešte určite nezmení.

Slovensko sa historicky rozhodlo, že bude budovať jadrovú energetiku. To nie je rozhodnutie na 5 rokov, ale na desiatky. Z tohto pohľadu nemá význam ani prioritne uvažovať o nejakých iných zdrojoch, keďže už tu jadro máme. Bolo by neekonomické a nelogické, keby sme sa toho vzdali. Druhá vec je, že neexistuje iný zdroj bez produkcie CO2, ktorý by nám vedel bezpečne a spoľahlivo zabezpečiť taký objem elektrickej energie, ako dodávajú jadrové elektrárne. Rozhodli sme sa, že dostaviame Mochovce. To je ďalší záväzok. Musíme sa jadrovým elektrárňam venovať aj odborne, aj vedecky a technicky. Je to dobré rozhodnutie, tak v ňom treba pokračovať a netreba sa nechať strhnúť politickými a módnymi trendmi.

Nemci sa rozhodli pre postupné odstavenie všetkých svojich blokov. Ako zvládajú distribúciu elektrickej energie?

S distribúciou, samozrejme, majú problém. Hlavne v lokalitách, kde je vysoká koncentrácia priemyselných podnikov, ktoré sú veľmi vzdialené od zdrojov energie. Technická komunita, s ktorou sme v kontakte, vie, že toto rozhodnutie o odstavení jadrových elektrární nie je logické, ale len politické. Teda je tu otázka ako zmeniť myslenie ľudí tak, aby pochopili, čo znamená bezpečná a spoľahlivá výroba elektriny, ktorá je k dispozícii kedykoľvek a v požadovanom rozsahu v danom mieste tak, ako sme na to zvyknutí. Nie len vtedy, keď svieti slnko alebo fúka vietor. 

Jadrovej bezpečnosti sa venujete dlhodobo. Existuje projekt, ktorý vás nadštandardne zaujal? 

Venoval som sa bezpečnostným analýzam a vypracovávaniu bezpečnostných správ. To vyústilo do zaujímavého projektu, v ktorom sa riešil Design Basis jadrovej elektrárne. Išlo o prehodnotenie a zdôvodnenie, prečo sú jednotlivé systémy nastavené tak, ako sú a ako je riešená celá filozofia bezpečnosti jadrovej elektrárne. Z teoretického hľadiska to bolo náročné preto, že projekty elektrárne sú veľmi staré a dohľadať zdôvodnenia nastavenia systémov bolo takmer nemožné. Nebolo zhmotnené na papieri, prečo je nastavený ten poistný ventil na takej hodnote, ako je, prečo je prietok cez zariadenie taký a nie iný. Bola to relatívne rozsiahla práca s podtónom vedeckého uvažovania. 

Vaša kariéra sa spája výlučne s VUJE. Čím si vás spoločnosť dokázala udržať 25 rokov? 

Máme tu úžasný kolektív. Pracoval som na veľmi zaujímavých a kreatívnych projektoch. Naša činnosť je podmienená tvorivou a efektívnou spoluprácou. Nie je to práca jednotlivcov, vzhľadom na veľké spektrum požadovaných odborných činností, tímová spolupráca je nevyhnutná. Je mi cťou, že som súčasťou takého tímu odborníkov.

Angažujeme sa v rôznych pracovných skupinách celosvetovo. Pre udržanie kompetencie musíme byť v kontakte s viacerými organizáciami Európskej únie JRC alebo svetovými organizáciami ako je OECD alebo IAEA, čo ma stále motivovalo vzdelávať sa a pracovať pre VUJE. Som členom GIF (Generation IV. International Forum), kde sú zoskupení výskumníci pracujúci na vývoji reaktorov IV. generácie. Náš tím sa zaoberá vývojom prototypu rýchleho plynom chladeného reaktora ALLEGRO.

Aké sú vaše ciele a vízie do budúcnosti?

Našou prvoradou úlohou v tomto období je zabezpečiť realizáciu fyzikálnych a energetických testov pre spustenie 3. bloku JE Mochovce. Aj napriek neustálemu odďaľovaniu termínu spustenia 3. bloku máme k dispozícii excelentný tím špecialistov pre realizáciu požadovaných testov. Verím, že v blízkej budúcnosti zabezpečíme úspešnú realizáciu testov a spustenie 3. bloku JE Mochovce. Je pre nás veľkou výzvou zúčastniť sa spúšťania nového bloku, pretože v našom okolí sa už dávno žiadny neuvádzal do prevádzky a spúšťanie ďalších, okrem 4. bloku JE Mochovce, je v nedohľadne. 

Ďalšia významná úloha, ktorá nás čaká, je spracovanie licenčnej dokumentácie pre nový typ paliva pre JE Mochovce a Bohunice. Obe spomínané aktivity vyžadujú plné nasadenie celého tímu našej divízie.

Dlhodobou víziou je vývoj nového typu vysokoteplotného héliom chladeného reaktora s potenciálom výroby vodíka. Očakávame schválenie veľkého národného výskumného projektu GAMA pre dlhodobý strategický výskum v tejto oblasti. V súčasnosti začíname pracovať na projekte SafeG, financovaného z Európskej komisie (Horizon2020), ktorý je tiež zameraný na vývoj tohto typu reaktora. Je pre nás veľká česť byť lídrom konzorcia tohto projektu, v ktorom spolupracujeme s 15 významnými výskumnými inštitúciami z Európy a sveta.  

Cieľom je zabezpečiť kontinuitu vývojových prác pre spomínaný vysokoteplotný reaktor spolu s analytickými prácami pre prevádzkované bloky a profesijný rast nášho tímu tak, aby sme zákazníkovi ponúkli najvyššiu odbornú kvalitu našich služieb.

Verím, že tieto a aj iné významné projekty pritiahnu do nášho kolektívu nových ľudí, ktorí budú motivovaní na sebe usilovne pracovať tak, aby boli plnohodnotnými členmi nášho tímu.