Andrej Žiarovský v podcaste VUJE #13 analyzuje príbeh, ktorý zmenil jadrovú energetiku: Fukušima

Sledujte a počúvajte na bit.ly/3WfuBgb

11. marec 2011 sa zapísal do dejín ako deň, keď zemetrasenie Tóhoku a následne ničivé cunami zasiahli severovýchodné pobrežie Japonska a vyvolali najvážnejšiu jadrovú haváriu od Černobyľu. Jadrová elektráreň Fukušima Dai iči, postavená v 70. rokoch, čelila extrémnym podmienkam, ktoré otestovali jej technológiu aj schopnosti personálu. „Japonská spoločnosť je veľmi hierarchická, a toto výrazne komplikovalo prenos informácií zdola nahor, čo zasahovalo do riadenia činností pri boji s haváriou. Napriek tomu prevádzkový personál preukázal výnimočnú invenciu a schopnosť improvizácie,“ potvrdzuje na základe svojich historických a technických znalostí Andrej Žiarovský v podcaste VUJE #13.

Šesť reaktorov a neočakávané riziká

Elektráreň Fukušima Dai iči mala v čase havárie šesť blokov, z ktorých tri boli práve v prevádzke. „Bloky elektrárne boli usporiadané ako dvojbloky so spoločnou dozorňou, čo spôsobovalo komplikácie. Operátori jednotlivých blokov sa  pri práci niekedy vzájomne vyrušovali, čo sťažovalo koordináciu prác,“ vysvetľuje. Ukázalo sa tiež, že kontajnmenty Mark I. vybavené toroidovou nádržou chladiacej vody skrývajú konštrukčnú vadu, pretože neumožňovali odvod zbytkového tepla mimo samotný kontajnment. „Kalkulovalo sa len s niekoľkými hodinami činnosti núdzových systémov IC a RCIC, čo nestačilo na zvládnutie situácie.“

Toto sa najrýchlejšie prejavilo na bloku č.1., ktorý bol vybavený tzv. izolačným kondenzátorom (systém IC), ktorý mohol 8 hodín odvádzať zvyškové teplo mimo aktívnu zónu. „Systém po zemetrasení pracoval v manuálnom režime. Zásadným problémom bolo, že vo chvíli, keď udrelo cunami a vyradilo z činnosti núdzové napájanie elektrickým prúdom, regulačný ventil bol zatvorený a už ho nebolo možné otvoriť,“ opisuje ďalej dramatické okamihy Andrej Žiarovský.

Zemetrasenie a cunami – dvojitý úder

Katastrofa sa začala o 14:46 miestneho času, keď oblasť zasiahlo zemetrasenie o sile 9,0 magnitúdy. Epicentrum sa nachádzalo 76 km od pobrežia, na ktorom sa nachádzala elektráreň Fukušima. „Tektonické dosky sa počas zemetrasenia posunuli o niekoľko metrov. To spôsobilo masívne cunami, ktoré dosiahlo rýchlosť 700 km/h a v priestore elektrárne výšku až 15 metrov.“ Vlny cunami zatopili bloky 1 až 4. Morská voda, ktorá sa preliala cez ochrannú hrádzu, zatopila a vyradila z činnosti všetky núdzové diesel-generátory a okrem tretieho bloku vyradila z činnosti aj batérie. Tým nastal stav nazývaný SBO (Station Blackout), čo znamená úplnú stratu napájania elektrickým prúdom. „Ochranná hrádza elektrárne bola projektovaná na výšku cunami len 6 metrov. To sa ukázalo ako fatálne podcenenie.“ Priebeh havárie bol na jednotlivých blokoch odlišný, no spoločným menovateľom bola strata možnosti dostatočne chladiť aktívne zóny, čo viedlo k ich roztaveniu.

Dôsledky pre bezpečnosť a evakuáciu

Hoci havária vo Fukušime vďaka spektakulárnym výbuchom vodíka pôsobila veľmi dramaticky a úrady prikročili k rozsiahlej evakuácii obyvateľstva, úroveň vystavenia obyvateľov rádioaktívnemu žiareniu bola podstatne nižšia, než sa očakávalo. „Obyvatelia prefektúry Fukušima dostali celoživotnú dávku z havárie, ktorá zodpovedá len 10 milisievertov. To predstavuje polovicu ročnej dávky povolenej pre personál jadrových elektrární,“ zhodnocuje vtedajšiu situáciu v reálnych číslach Andrej Žiarovský. Evakuácia 20-kilometrovej zóny prebehla do večera 12. marca 2011 a neskôr boli ešte prijaté dodatočné opatrenia podľa prevládajúceho smeru vetra.

Fukušima a zvyšovanie bezpečnosti

Havária vo Fukušime bola dôsledne analyzovaná, pričom zistenia našli svoje uplatnenie aj u nás. „Dnes je štandardom zavádzať systémy na riadenie toho, čo nazývame ťažkými haváriami. Ide o špecifický systém opatrení v situácii, keď už je jasné, že elektráreň samotnú nedokážeme zachrániť. V tej chvíli sa personál sústreďuje na minimalizáciu následkov a škôd.“ K už existujúcim bezpečnostným systémom, práve ako poučenie z udalostí vo Fukušime, boli doplnené ešte ďalšie systémy napomáhajúce odvodu tepla z aktívnej zóny a poskytujúce dodatočné zdroje elektrického napájania , ktorých účelom je práve zvládanie týchto ťažkých havárií.

Japonsko dnes pokračuje v sanácii havarovaných blokov a likvidácii rádioaktívneho odpadu, ktorý pri havárii vznikol. Využívajú sa pritom najmodernejšie technológie. „Dnes už je celé evakuované územie obývateľné. Poslednou lokalitou uvoľnenou z evakuácie bola dedina Futaba v druhej polovici roku 2021“ konštatuje Andrej Žiarovský a zároveň dodáva, že napriek mnohým fámam, vo Fukušime od radiaktívneho žiarenia, ani pri explóziách vodíka nezahynul ani jeden človek a nikto z obyvateľov ani pracovníkov elektrárne nemá ani trvalé zdravotné následky.

„Jadro neochvejne zostáva jedným z najbezpečnejších zdrojov energie, ak sa s ním pracuje odborne a podľa bezpečnostných štandardov“, uzatvára Andrej Žiarovský.

Dôsledné popísanie dejovej línie naším riaditeľom pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty, členom predstavenstva VUJE, a. s., Andrejom Žiarovským sledujte a počúvajte v našom podcaste VUJE #13 na YouTube bit.ly/48CotTP.