Obrovský úspech Martina Lištjaka v talianskom Ríme

Na  trati skoro vypľul dušu, no nakoniec zožal obrovský úspech. Náš kolega Martin Lištjak (36), ktorý vo VUJE pracuje už 14 rokov, zabehol maratón v Ríme na výbornú. Z obrovského počtu 11-tisíc účastníkov  z celého sveta skončil na skvelom 120. mieste! Prečítajte si, ako túto tvrdú skúšku kondície a výdrže prežíval. Obdiv mu vyjadril aj generálny riaditeľ Matej Korec.

Martin, ktorý pracuje v našej firme na pozícií vedúceho oddelenia osobnej dozimetrie a dozimetrie životného prostredia, mal pred 4 rokmi pocit, že má „pretekárske brucho“. „Proste mi pretekalo cez nohavice a chcel som riešiť svoju váhu. Beh som zvolil ako jednu z najúčinnejších metód,“ vysvetľuje dôvod, ako sa k maratónu dostal.

Vtedy ešte ťažko zvládal zabehnúť čo i len 5 kilometrov, no beh sa stal postupne jeho koníčkom a odbehol polmaratón v Bratislave, aj maratón v Košiciach.

„Prvý zahraničný maratón bol minulý rok v Budapešti, kedy som prvý raz pokoril hranicu 3 hodín. Dostal sa mi tam do ruky leták na maratón v Ríme. Manželka, ktorá je moja podpora a realizačný team v jednom, nadhodila, že v tomto meste ešte nebola. A bolo rozhodnuté, začal som s tvrdým tréningom,” usmieva sa Martin.

8. 4. o 8.40 ráno bol na maratón šibeničný čas. Ale: bolo to v Ríme. Cez deň sa tam teploty šplhali až na 25 stupňov. Maratóncom je najlepšia 15-tka. „Bežalo sa prakticky neustále na slnku po rozpálenom asfalte, prípadne dlažobných kockách, čo uberalo veľa síl. Trasa išla okolo významných pamiatok. Štartovalo sa pred Koloseom, v blízkosti Forum Romanum, pokračovalo sa okolo Španielskych schodov, popri Vatikáne… To všetko si Martin pozrel s manželkou už deň vopred. “Mal som tých 25 kilometrov natrénovaných,” smeje sa.

A čo rozhoduje o úspechu a neúspechu? Detaily. V tomto prípade to bol pitný režim na trati a dopĺňanie energie. To trochu haprovalo, a ani zavesenie sa na rýchlejších pretekárov nevyšlo. Keď však minul hranicu polmaratónu, akoby ho obliali živou vodou. Telo s hlavou začali spolupracovať. Ťažké boli hranica 35 kilometrov a záver.

„Do toho prišlo záverečné stúpanie počas posledného kilometra – výborné pre vyčerpané telo. Nekonečne dlhé stúpanie. Posledné metre som snáď už iba kráčal. Znenazdania som zacítil potľapkanie na ramene. Go Go, niekto vravel. Pozbieral som sily k záverečnému šprintu, nakopol ma.“

Kto? Spolubežec, ktorému potom v cieli Martin ďakoval. A urobil v tom Ríme svoj osobný rekord. Maratón zabehol v čase 2:56:31. Skončil 120-ty! Z 11-tisíc. Sám bol prekvapený. A jeho 7-ročná dcérka hrdá.„Rodina je pre mňa prioritou, preto behávam neskoro večer alebo veľmi skoro ráno. Veľa ľudí sa ma pýta prečo to vlastne robím. Jednoduché. Okrem trénovania tela sa čistí aqj hlava. Spoznávam veľa zaujímavých ľudí. A v neposlednom rade šlo o životosprávu,“ vysvetľuje.

Nie je v tom Martin Lišťjak ojedinelý. Generálny riaditeľ VUJE Matej Korec kolegovi vyjadril svoj obdiv: „Šport vždy patril k mojim obľúbeným aktivitám, odmalička som hral na reprezentačnej úrovni hokej. Aj dnes sa snažím aktívne využívať voľný čas na udržiavanie sa v kondícií. Dodáva mi to energiu na prácu a pomáha vyčistiť hlavu od starostí. V dnešnom hektickom svete je však veľmi náročné sa venovať športu na vysokej úrovni a dosahovať významné úspechy. Pán kolega Lištjak podal na pretekoch v Ríme výborný výkon, čím dokázal, že je možné aj popri pracovných povinnostiach dosiahnuť výnimočný výsledok. Týmto mu gratulujem k úspechu a prajem veľa entuziazmu do ďalšieho tréningu.“ 

A Martin Lištjak s behom nekončí. Na jeseň ho čaká maratón v slovinskej Ľjubľane. Držíme mu s celým tímom VUJE päste.