Nový člen manažmentu Tomáš Kliment: Chcel by som ešte zažiť spúšťanie nového reaktora v Jaslovských Bohuniciach

Vráťme sa na úvod do minulosti. Prečo ste sa rozhodli pre štúdium na STU a prečo práve energetika?

Fyzika a matematika mi šli vždy dobre. Na základnej škole som bol na všetkých olympiádach a z matematiky som bol úspešný aj v okresnom kole. Vtedy som si povedal, že neutróny a jadrová energetika by ma mohli baviť. Mal som 14 rokov Po gymnáziu som sa rozhodol pre STU, elektrotechniku, a cielene aj pre energetiku, lebo som vedel, že jadro sa tam študuje vo vyšších ročníkoch.

Štúdium ste zvládli s ľahkosťou?

Keď si to porovnám so synom, ktorý študuje teraz, tak môžem povedať, že áno. Ale napríklad na matematickú analýzu sme sa pripravovali 200 hodín, a to bolo len a len rátanie. Prednášky som navštevoval, cvičenia sme museli navštevovať, ale nejaké problémy som na vysokej škole nemal.

Prečo ste sa rozhodli po ukončení štúdia nastúpiť rovno do VUJE?

Nahovoril ma na to môj kamarát a neskôr kolega vo VUJE Braňo Hatala. Najskôr som ale išiel na civilnú vojenskú službu. Na jej konci som absolvoval aj psychotesty, lebo som pôvodne chcel nastúpiť ako operátor v jadrovej elektrárni. Vtedy som sa však stretol s Braňom a začal ma nahovárať, aby som nastúpil do VUJE. Keďže tu už rok pracoval, všetko mi vysvetlil. Bol som na pohovore a za operátora som už nešiel.

Kto sa vás vo firme ujal počas prvých krokov?

V tom období, teda v roku 1997, nás mladých prichádzalo viac, VUJE sa rozrastalo. Na svete už bol projekt modernizácie bloku V1 v Jaslovských Bohuniciach a na to bolo treba viac ľudí. Bol tu dobrý kolektív, a aj keď väčšina zamestnancov bola staršia, prijali ma rýchlo a veľmi otvorene medzi seba. Nikto sa nevyvyšoval nad druhého s tým, že on tu pracuje už 20 rokov a podobne.

Platí, že ľudia sú tým najcennejším čo táto firma má, až dodnes?

Určite áno, jednoznačne, lebo je to špecifická robota. Na jednej strane musíte mať za sebou roky štúdia, ale keď sem prídete pracovať, zistíte, že je to stále málo. Takže kto sem príde robiť, musí mať od začiatku v sebe chcenie učiť sa stále niečo nové, stále niečo skúmať, stále sa treba do niečoho zapájať. Nový človek musí mať v sebe akýsi „vnútorný motorček“, ktorý ho bude poháňať vpred.

Nikdy ste to nechceli vzdať?

Nie.

Na čo ste vo svojej doterajšej kariére vo VUJE najviac hrdý? Čo bola pre Vás najväčšia a najťažšia výzva?

Sú to dve veci. Prvá predo mnou stála ešte v úplných začiatkoch, v roku 1998, keď sme vypracovávali bezpečnostnú správu pre blok V1 v Jaslovských Bohuniciach. Z oddelenia vtedy dosť nečakane odišlo päť pracovníkov a ostalo na nás mladých, aby sme sa nielen rýchlo zapracovali, ale aj vyprodukovali niečo, čo bude hodnotiť Úrad jadrového dozoru. To bol ten prvý, ako vravíme my na Horehroní, ‚challenge‘ (smiech). A tá druhá výzva bola pred tromi rokmi, keď sme robili Kapitolu 15 pre nové jadrové palivo v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Museli sme to stihnúť vo veľmi krátkom čase. Pomohli nám naše skúsenosti, to, že kolektív je súdržný a každý presne vie čo má robiť. Všetko sme teda úspešne zvládli.

Venujete sa bezpečnosti, čo by ste povedali ľuďom, ktorí sa boja jadrovej energetiky?

Tu je odpoveď nejednoznačná a závisí od toho, ako človek vníma techniku. Je jedno či je murár alebo poľnohospodár, ale ak má nejaké technické povedomie tak je veľmi jednoduché mu vysvetliť, že jadrová energetika je v podstate bezuhlíková, je jednou z lacnejších energií a je dlhodobo udržateľná. Navyše, nielen samotná výroba elektrickej energie z jadra ale celá stavba elektrárne prináša veľké príležitosti vo všetkých technických oblastiach. Keď by bol ten človek, ktorého obavy z jadra mám rozptýliť, menej technicky zdatným, tak by som argumentoval porovnávaním počtu úmrtí alebo nehôd v iných oblastiach priemyslu alebo obyčajného života.

Jadrová energetika opäť zastáva dôležitú pozíciu v energetickom mixe. Aj slovenská vláda schválila zámer postaviť v Jaslovských Bohuniciach novú jadrovú elektráreň. Bude to však úplne iný typ ako ruské reaktory, ktoré máme teraz. Sú iné aj z hľadiska bezpečnosti?

Vývoj v oblasti jadrových reaktorov stále pokračuje. Aj ruské reaktory –  tie, ktoré sa aktuálne stavajú vo svete – sú na oveľa vyššej bezpečnostnej úrovni ako tie, ktoré momentálne prevádzkujeme na Slovensku. Ale treba zdôrazniť, že na tú dobu, kedy sa naše reaktory stavali, a na to, aké boli vtedy požiadavky, majú vysokú mieru bezpečnosti a možno o nich hovoriť len v pozitívach. Čo sa ale celkovo jadrovej energetiky týka, dnes sledujeme začiatok istého boomu. Hovorí sa o malých modulárnych reaktoroch, hovorí sa o potrebe elektrickej energie. Je tu ale zároveň otázka, prečo sa o tom hovorí až teraz. Keby politici, nielen slovenskí, viac počúvali odborníkov, ktorí sa energetike venujú, vedeli by, že bez výstavby nových zdrojov elektrickej energie to ďalej nepôjde.

Spomenuli ste už modulárne reaktory, energetici vyvíjajú aj fúzny reaktor, vidíte aj v ňom budúcnosť?

Ja asi nezažijem fúzny reaktor v reálnej energetickej prevádzke. Je to ešte beh na dlhé trate.

A čo by ste ešte zažiť chceli? Máte pred sebou nejaký profesijný sen, po ktorého splnení si poviete, že môžete pokojne odísť do dôchodku?

Keďže som videl predbežný harmonogram výstavby novej elektrárne v lokalite Jaslovských Bohuníc, tak by som ešte ako pracovník chcel zažiť zasúvanie kaziet s jadrovým palivom a prvé spúšťanie nového reaktora.

A v rámci VUJE, v divízii jadrovej bezpečnosti, výskumu a vývoja, máte plán na nejaké zmeny?

Takéto plány nemám. S doterajším riaditeľom Braňom Hatalom sme to tu ťahali od vysokej školy, poznal som dobre jeho vízie aj problémy, s ktorými sa stretávame. Ale čo je asi najdôležitejšie v súčasnej dobe, je zabezpečiť ľudí. Môj prvoradý cieľ teda je, aby som za jeden až dva roky mohol povedať, že sme posilnili všetky oblasti, ktorým sa venujeme.

VUJE je jedným z najstabilnejších zamestnávateľov. Aj Váš príbeh sa tu píše už 27 rokov.

Máte pravdu v tom, že mnoho ľudí, ktorí sem prídu – možno až 60 alebo 70 percent – tu ostanú až do konca svojho produktívneho života. Aj ja odtiaľto pôjdem asi už len do dôchodku.