Nový člen top manažmentu Matej Zachar šéfoval vyraďovaniu elektrárne V1: Celá moja kariéra je spätá s VUJE

Aký príbeh sa skrýva za vašou kariérou a jej spojitosti s jadrovou energetikou? Vieme, že v mladosti to bolo inak.

Ešte na začiatku strednej školy som bol skôr humanitne orientovaný. Napokon som si ale podal prihlášku na Fakultu elektrotechniky a informatiky STU. Zhruba v druhom ročníku som sa definitívne rozhodol pre energetiku, a keďže v okolí Trnavy takmer neexistuje rodina, ktorá by nebola nejako spätá s atómovými elektrárňami v Jaslovských Bohuniciach, tak som skončil pri jadrovej energetike. A myslím, že som urobil dobre.

Kedy ste sa začali špecializovať na oblasť likvidácie jadrových zariadení?

Diplomovú prácu som robil na tému súvisiacu s vyraďovaním jadrových zariadení, konkrétne so stanovovaním nákladov na tento proces. Okrem toho som už popri vysokej škole pracoval vo firme DECOM, ktorá sa zaoberala najmä tvorbou bezpečnostnej a licenčnej dokumentácie pre proces vyraďovania a tiež oceňovaním nákladov na vyraďovanie. DECOM je dcérska spoločnosť VUJE a po štúdiu som v nej rovno zostal. Po pár rokoch som prešiel priamo do VUJE. Nebol to teda pre mňa nejaký veľký skok.

Celá vaša kariéra je teda priamo či nepriamo spojená s VUJE.

Dá sa to tak povedať – či už s VUJE, alebo s problematikou vyraďovania jadrových zariadení.

Prekvapila vás ponuka aby ste prevzali túto divíziu ako riaditeľ? Smerovali ste k tomu kariérne?

S bývalým pánom riaditeľom sme o tom dlho komunikovali, takže to nebol pre mňa veľký šok. Vnímam to tak, že môj posun na miesto riaditeľa divízie radiačnej bezpečnosti bol dlhodobejšie pripravovaný aj v rámci celej spoločnosti.

Matej Zachar bol šéfom kľúčového projektu vyraďovania elektrárne V1 za našu spoločnosť VUJE, a. s.

Poďme k bezpečnosti. Zástancovia jadra hovoria, že je to zelený a čistý zdroj energie do budúcnosti. Odporcovia hovoria o nejakých rizikách. Je teda jadro bezpečné?

Presvedčujeme práve tým, čo robíme. Riešime ‚zadnú časť jadrovej energetiky‘, teda vyraďovanie, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoreným jadrovým palivom. Naša divízia spolu s ostatnými firmami v branži dokazuje, že tento proces je možné realizovať bezpečne a s minimálnym vplyvom na životné prostredie.

V akom štádiu je dnes likvidácie bloku V1 v Jaslovských Bohuniciach?

Na V1 sú hlavné technologické zariadenia primárneho okruhu zdemontované, fragmentované, a veľká časť po dekontaminácii už aj uvoľnená do životného prostredia. Materiál, ktorý nie je možné uvoľniť do životného prostredia, je dlhodobo bezpečne skladovaný alebo uložený v úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Ostáva zrealizovať poslednú fázu, ktorou je dekontaminácia stavby a záverečná demolácia budov.

A ako to vyzerá s  blokom A1?

Momentálne je ukončovaná tretia a štvrtá etapa vyraďovania jadrovej elektrárne A1 a mala by nasledovať piata etapa. Tá by sa mala venovať technologicky aj rádiologicky najzložitejším častiam elektrárne, medzi inými aj samotnému reaktoru.

Elektráreň odstavili ešte v 70-tych rokoch a musela sa vybudovať komplexná infraštruktúra, či už pre vyraďovanie alebo pre nakladanie s palivovým odpadom. Chýbali strategické dokumenty a legislatíva, bol založený Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení (dnes Národný jadrový fond), aby bolo možné celý proces financovať. Všetko bolo treba nastaviť nanovo, od legislatívy, až po kvalifikovaný personál, ktorý by vyraďovanie bloku A1 realizoval.

Ak chce vlastník odstaviť jadrovú elektráreň a zbúrať ju, čo všetko sa musí udiať od momentu rozhodnutia, kým je z pozemku bývalej elektrárne zelená lúka?

V prvom rade po odstavení jadrového reaktora je potrebné v bazéne skladovania dochladiť vyhorené jadrové palivo, ktoré je následne transportované do medziskladu na dlhodobé skladovanie. Až keď je palivo odstránené z bloku, môže sa začať proces samotného vyraďovania. Ten v podstate spočíva v tom, že je nevyhnutné začať s dekontamináciou jednotlivých technologických zariadení a systémov tak, aby bolo možné bezpečne realizovať ich demontáž. Tú si môžeme predstaviť ako rozoberanie ľubovoľného iného priemyselného zariadenia, až na to, že je prítomná rádioaktivita. Práve to je ale ten podstatný rozdiel, ktorý robí proces vyraďovania jadrových zariadení technicky náročným. Po demontáži je následne žiaduce dekontaminovať fragmenty, pri ktorých je predpoklad ich ďalšieho uvoľnenia do životného prostredia.

Akým spôsobom ich zbavujeme žiarenia?

K odstráneniu kontaminácie dochádza využitím chemických, elektrochemických, alebo abrazívnych mechanických metód. Kontaminácia sa, samozrejme, nestratí, aktivita prejde do formy sekundárnych odpadov – dekontaminačné roztoky, abrazíva. Objem rádioaktívneho odpadu sa tým ale značne zníži a veľkú väčšinu kovov možno uvoľniť do životného prostredia. Dokázal to aj náš projekt demontáže veľkorozmerných komponentov primárneho okruhu elektrárne V1. Už v tejto chvíli máme viac ako 3,5- isíc ton kovového materiálu uvoľneného do životného prostredia. Vrátane komponentov, v ktorých cirkulovalo chladivo primárneho okruhu. Znamená to, že železo z nich je v princípe využiteľné ako druhotná surovina.

Treba teraz zbúrať budovy?

Je potrebné dekontaminovať stavbu samotnú. To sa deje formou uberania stavebného materiálu, teda obrusovaním alebo vybúraním časti stavebného materiálu, alebo je možné použiť chemické metódy. Keď je kontaminácia zo stien odstránená, mala by nasledovať záverečná radiačná kontrola a budova môže byť sprístupnená na konvenčnú demoláciu. Je to stav, keď už nie je potrebné brať do úvahy rádioaktivitu, ktorá tam v minulosti bola.

Najzložitejším projektom pre vás bolo doteraz práve vyraďovanie elektrárne V1?

Bolo, aj keď kľúčový projekt vyraďovania V1 sa ešte v princípe neskončil. Veľká väčšina činností je však už za nami. A, myslím, že k spokojnosti zákazníka a aj k spokojnosti nášho veľkého tímu, ktorý projekt realizoval.

Dovtedy som sa totiž skôr venoval tvorbe dokumentácie, bezpečnosti, oceňovaniu nákladov, dá sa povedať, že skôr papierovej práci. Projekt vyraďovania veľkorozmerných komponentov V1 sa začal v roku 2017 a bol pre mňa doteraz najväčšou výzvou. Ktorá je do veľkej miery už úspešne za nami.

A čo stojí pred Vami? Aké máte plány po nástupe na miesto riaditeľa dôležitej divízie VUJE?

Spolu s vysoko kvalifikovaným tímov odborníkov, kolegov  divízie, chceme, samozrejme, úspešne pokračovať v projekte vyraďovania havarovanej elektrárne A1 a podieľať sa na ukončení vyraďovania elektrárne V1 tak, aby bolo možné uvoľniť lokalitu jadrového elektrárne V1 na iné účely. Tiež sa nám podarilo získať významnú zahraničnú zákazku pre Joint Reseach Center v meste Ispra, neďaleko Milána. Ide o lokalitu Európskej komisie, kde spolu s našim talianskym partnerom realizujeme komplexný osemročný projekt súvisiaci s vyraďovaním starých jadrových zariadení.

Máme veľa dôležitej práce pred sebou, tešíme sa na výzvy.