Generálny riaditeľ VUJE Matej Korec v rozhovore pre Hospodárske noviny: Bez jadra to, skrátka, nejde

„V máji 2021 sa očakáva uvedenie 3. bloku elektrárne Mochovce do prevádzky. Ide o dôležitý prvý míľnik v dlho očakávanom procese, prispievajúci k stabilite elektrizačnej sústavy v Európe,“ hovorí v rozsiahlom odbornom rozhovore pre Hospodárske noviny GR VUJE, a.s., MATEJ KOREC. 

Viac čítajte TU⤵️ a TU➡️ https://lnk.sk/ugpz

VUJE je jeden z dodávateľov na jadrovej časti Mochoviec 34. Kedy je reálne, že tretí blok bude uvedený do prevádzky?

Teraz je dôležitý prvý míľnik uvádzania 3. bloku do prevádzky, ktoré začína zavezením paliva do reaktora. To je očakávané v máji tohto roka. K tomu je už uverejnený návrh rozhodnutia Úradu jadrového dozoru SR na ich webovej stránke. Po nadobudnutí jeho účinnosti bude do reaktora zavezené palivo a následne realizované testy pre overenie fyzikálnych vlastností reaktora. Po tomto bude postupné zvyšovanie výkonu reaktora až na jeho nominálnu hodnotu, pričom budú overené funkcie všetkých technologických systémov.

Neobávate sa, že spúšťanie Mochoviec budú komplikovať aktivisti v Rakúsku a akcia sa spolitizuje podobne ako v minulosti, keď sa spúšťali prvé bloky Mochoviec?

Je to veľmi pravdepodobné, ale určite nie rozhodujúce. Rozhodujúce bude splnenie požiadaviek slovenskej legislatívy, rozhodnutí ÚJD SR a ďalších príslušných úradov, napríklad Úradu verejného zdravotníctva SR a iných kompetentných úradov. 

SIS vyjadrila pochybnosti o kvalite materiálov a bezpečnosti budúcej prevádzky. Faktom je, že rôzna kabeláž či rúrky a ich certifikácia boli spochybnené. Aký máte na to názor?

Úrad jadrového dozoru SR je dostatočne kompetentný na to, aby posúdil technický stav bloku, či už kabeláž alebo materiál rúrok, a aby vydal rozhodnutie. Tieto záležitosti sú dlhodobo pod drobnohľadom príslušných orgánov a tomu určených inštitúcií. ÚJD SR precízne kontroluje pripravenosť blokov pred vydaním rozhodnutia na zavezenie paliva do reaktora.

Mochovce 34 sa začali dokončovať v roku 2008 a malo to trvať päť rokov. Napokon má spúšťanie tretieho bloku nastať až tento rok. Jeden z argumentov prečo Mochovce meškajú bola havária vo Fukušime v roku 2011 a s ňou súvisiace prísnejšie predpisy. Spĺňajú ich Mochovce?

Rozhodujúce požiadavky na zvládnutie mimoriadnych situácií - ako sú dodatočný zdroj elektriny, dodatočný zdroj chladenia reaktora, a ďalšie opatrenia pre havarijné situácie s poškodenou aktívnou zónou - vydal ÚJD SR ešte pred haváriou vo Fukušime, a boli implementované do projektu ešte pred rokom 2009. Niektoré ďalšie požiadavky menšieho významu boli do projektu doplnené po roku 2011. Je možné potvrdiť, že projekt MO34 spĺňa všetky požiadavky, ktoré vyplynuli z poučenia z havárie vo Fukušime.

Mochovce 12 nedávno prispeli k tomu, že Slovensko zachránilo strednú Európu od blackoutu po výpadku na Balkáne. Majú jadrové bloky takúto schopnosť a ako sa slovenská pozícia zmení po spustení tretieho bloku?

Stabilitu elektrizačnej sústavy pri vážnom narušení rovnováhy medzi výrobou a spotrebou zásadným spôsobom pozitívne ovplyvňujú zdroje, ktoré je možné regulovať, a obzvlášť tie, ktoré majú veľké rotačné stroje, ako sú turbíny či generátory. Takéto sú všetky jadrové zdroje, a teda aj zdroje v Mochovciach. Pripojenie nových blokov v Mochovciach jednoznačne prispeje k stabilite elektrizačnej sústavy v Európe. Ich výkon v sústave musí byť podstatne vyšší ako je výkon zdrojov závislých na rozmaroch počasia, ktorými sú fotovoltické a veterné elektrárne napríklad. V opačnom prípade môže hroziť rozpad elektrizačnej sústavy, tzv. blackout. 

Pamätáme si takúto hrozbu z januára 2021. Blackout v elektrizačnej sústave by znamenal obrovské ekonomické škody. Riaditeľ rakúskej Wien Energie k januárovej situácii povedal, že počet núdzových zásahov na vyrovnanie výroby a spotreby elektriny v Rakúsku dramaticky narastá a situácia je dlhodobo neudržateľná. Problémom je podľa neho neadekvátny rozvoj veterných a slnečných elektrární. Priznal, že Rakúsko sa čoraz viac spolieha na jadrové a uhoľné elektrárne v okolitých krajinách. Podobná situácia nastala vo Švédsku po odstavení jadrovej elektrárne Ringhals, keď pri veľkej hrozbe blackoutu vyzývala štátna televízia domácnosti k znižovaniu spotreby.

Je potrebné dokončiť aj štvrtý blok Mochoviec a prečo? Kde je priestor v Európe na umiestnenie elektriny vyrobenej v nových blokoch Mochoviec?

Z hľadiska návratnosti investícií je nevyhnutné dokončiť aj 4. blok. Elektrina z tohto bloku sa bude určite dať umiestniť na trhu, hlavne smerom na juh Európy, ale aj u našich susedov, ktorí budú musieť znižovať produkciu z uhoľných blokov. A ak nastúpi skutočný rozvoj elektromobility a výroby vodíka, tak ako predpokladajú vlády v Európe, potom bude spotreba elektriny na Slovensku aj v celej Európe narastať a zdroje v Mochovciach budú naplno využívané.

V Bohuniciach VUJE spolu s americkým Westinghouse likviduje V1. Prečo s touto firmou? Je to ich prvá veľká akcia v SR? V čom majú Američania väčšie skúsenosti či dodávky, ktoré sú užitočné?

Spoločnosť Westinghouse realizuje v Európe projekty demontáže a fragmentácie reaktorov a vnútroreaktorových častí. Tieto skúsenosti a know-how v uvedených oblastiach sú využívané aj na likvidáciu jadrovej elektrárne (JE) V1, pričom vyraďovanie JE V1 je prvý veľký projekt, ktorý Westinghouse realizuje v Slovenskej republike v oblasti jadrovej energetiky. Dopĺňajú tak poznatky a skúsenosti VUJE z demontáže kontaminovaných komponentov, realizovanej v rámci projektov vyraďovania JE V1 a tiež JE A1. 

Z pohľadu VUJE je jedným z najvýznamnejších technologických úspechov komplexný vývoj a následná úspešná aplikácia zariadení pre fragmentáciu parogenerátorov na JE V1. Celý tento postup pri likvidácii zariadení primárneho okruhu je riešený tak, aby výsledné produkty boli čisté alebo len málo rádioaktívne. Veľkú väčšinu vzniknutého materiálu je možné klasifikovať ako kovový šrot, ktorý je možné znova využiť. Takáto technológia zásadne znižuje nároky na skladovanie rádioaktívneho odpadu a zároveň aj výrazne šetrí finančné prostriedky.

Na Slovensku stále likvidujeme bohunickú A1. VUJE sa podieľa aj na likvidácii Černobyľu. V čom je rozdiel pri likvidácii týchto dvoch havarovaných elektrární? Môžeme s istotou vylúčiť, že by sa niekedy podobné havárie mohli opakovať?

VUJE sa na vyraďovaní nehavarovaných blokov JE Černobyľ, bloky č. 1, 2 a 3, čiastočne podieľa najmä v oblasti dodávok špeciálnych kontajnerov slúžiacich na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

Rozsah udalostí na JE A1 a na 4. bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne ako aj ich následky sú veľmi rozdielne. Z toho vyplýval aj rozdielny proces vyraďovania oboch elektrární. Havária na 4. bloku Černobyľskej JE viedla k úplnej deštrukcii samotného reaktora a tiež stavebnej časti budovy reaktora, a teda v podstate k nekontrolovateľnému šíreniu rádioaktivity v rámci samotnej elektrárne a do okolitého prostredia. Pri havárii elektrárne A1 bolo poškodené jadrové palivo iba v niektorých kazetách v dôsledku zníženia prietoku chladiaceho plynu. Rádioaktivita z poškodeného paliva zostala uzatvorená v priestore primárneho okruhu a len čiastočne prenikla do sekundárneho okruhu. Nerozšírila sa do iných priestorov elektrárne, a už vôbec nie do okolia. Toto sa dá označiť za hlavný faktor ovplyvňujúci stratégiu, rozsah a náročnosť technologických prostriedkov, a teda celého postupu pri vyraďovaní.

Súčasná konštrukcia jadrových reaktorov, obzvlášť VVER ale aj iných, a ich bezpečnostných systémov spolu s uplatňovaním najprísnejších bezpečnostných štandardov eliminujú riziko opakovania sa udalostí podobných Černobyľu. 

V Bohuniciach je stále živý projekt výstavby novej elektrárne. Kedy príde výstavba na rad?

Pre nový jadrový zdroj boli pripravené úvodné štúdie - Štúdia realizovateľnosti a Štúdia vplyvu JE na životné prostredie, ku ktorej v roku 2016 vydalo ministerstvo životného prostredia kladný posudok. Ďalší postup je závislý na rozhodnutí majiteľov. Čas, potrebný na ďalší postup výstavby až po uvedenie elektrárne do prevádzky, je dlhší ako 15 rokov. To znamená od dnes do roku 2036, kedy bude bohunická V2 v prevádzke už 51 rokov. Predĺženie doby prevádzky V2 stavbou nového bloku nebude ovplyvnené.

Bohunická V2 má životnosť do roku 2025. Nastane v danom roku jej koniec, či je možnosť že by fungovala ďalej?

Staršie jadrové elektrárne majú jedny z najnižších výrobných nákladov a preto je snaha prevádzkovať JE čo najdlhšie. Samozrejme, podmienkou je technický stav elektrárne spĺňajúci všetky požiadavky ÚJD a iných úradov. Na základe nových poznatkov boli zavedené projekty riadenia životnosti, ktoré sú schopné priebežne monitorovať stav zariadení a určiť či zariadenie dôležité pre bezpečnosť prevádzky spĺňa dané požiadavky. Životnosť jadrových blokov sa už neurčuje podľa projektových údajov, ale podľa ich skutočného stavu. V dôsledku tejto zmeny sa napríklad v USA začína uvažovať o predĺžení doby až na 80 rokov.

Ako o novom zdroji sa na Slovensku hovorí o vodíku. Kde by sa mal vyrábať a kde vidíte jeho uplatnenie?

V prvom rade musíme nájsť vhodný technicko-ekonomický spôsob výroby vodíka a dokázať ho vyrábať v dostatočnom množstve. Najskôr sa musí vodík podieľať na dekarbonizácii priemyslu, či už chemickom, metalurgickom a inom, a dopravy - lode, lietadlá, nákladné automobily ap., Potom možno uvažovať o jeho použití aj v energetike. Na výrobe by sa mala podieľať elektrina - elektrolýza, vysokoteplotné reaktory - čiže chemický spôsob, ktorý je podstatne efektívnejší ako elektrolýza.

Európska komisia razí skôr cestu zelených zdrojov, akú budúcnosť dávate jadrovým zdrojom?

Európa by mala v prvom rade raziť cestu bezuhlíkových zdrojov, a až potom tzv. zelených zdrojov. Vieme, že hlavný vplyv na zmenu klímy majú produkty spaľovania. Elektrárne, ktoré spaľujú uhľovodíky môžu byť nahradené bezuhlíkovými technológiami, medzi ktorými má jadrová energetika rozhodujúce postavenie. Dá sa celkom ľahko dokázať, že ochrana klímy a ciele, ktoré si Európska komisia dáva, nie je možné pre najbližších 50 a viac rokov dosiahnuť bez jadrovej energetiky. 

Bez jadra to, skrátka, nejde.